Osobitosť nás, Slovänov (Slovákov) počas väčšiny dejín bol fakt, že základom našho spoločenského usporiadania nebol štát, ale obec, veľmi dlho (v porovnaní s inými oblasťami Európy) s prvkami susedskej občiny. Bol to dôsledok horšej priechodnosti karpatského terénu, hlbšej izolácie miestnych spoločenstiev a možno i kultúry.

A tak vznikla pestrá kultúra Slovänov, kultúra, kde každá jedna dedina bola svetom samým osebe, s vlastnou čiastkovou kultúrou, zvykmi, krojmi a príbehom, ba vytvárala i samostatný ekonomický celok, čo do veľkej miery pretrvalo ešte i do 80. rokov 20. storočia, dosť netypicky pre Európu.  A tento, pre Slovänov charakteristický spôsob života, nesú v sebe i príbuzenské skupiny na moravskom Slovänsku (Slovácku), Valašsku a Hanácku, dá sa teda povedať, že súdržné dedinské spoločenstvo je základom identity a spoločenského usporiadania Slovänov a to i napriek otrasom, ktoré mu uštedrilo 19. a 20. storočie.

Dnes keď je dokonca  v západnej Europe, hlavne medzi mladými ľuďmi, veľmi silné volanie po vybudovaní a obnovení lokálnych, súdržných a sebestačných komunít, nie je správne, i vzhľadom k našim dejinám a mentalite, že stojíme bokom od tohto významného procesu, ktorého hnacou silou nie je mamon (ako to dnes často býva), ale idealizmus a sny o lepšom svete, ktorý prekoná vykorenie a stratu istôt, tak typických pre moderného človeka, odrezaného od iných ľudí, spoločnosti a prirody modernými technológiami a materializmom.

Opäť by Slovän mal nájsť svoje miesto a svoj pokoj (mir) v tomto meniacom sa rozbúrenom svete..